Autor: lubka

Publikované

UPOZORNENIE ku každému výrobku

Výrobky vyrábané na objednávku sa môžu nepatrne líšiť od originálu na fotke, budú takmer podobné, nie však celkom totožné, keďže je to ručná maľba. Môže byť niekde nejaká bodka, čiarka, útvar naviac, alebo môže chýbať. Nedokážem vyrobiť úplne identickú kópiu môjho originálu. Ďakujem za pochopenie.

Ľubka

Publikované

Hodváb tiež pracuje.

Keď napnem hodváb na rám, občas ani presne neviem, čo idem maľovať. Pozerám na ten biely kus vzácneho materiálu a premýšľam, ako ho nezničiť.

V hlave sa mi niečo javí, ale presný obraz ešte nevidím… Zoberiem kontúru a idem. Prvé obrysy, ďaľšie čiary a pomaly sa zapĺňa voľný priestor. A zrazu to ide samo, akoby som presne vedela, aj keď neviem… A mám hotovo. Teda iba obrysy. Teraz pôjdu na rad farby. Čakám, kým kontúra uschne a hľadám vhodné kombinácie farieb. Príliš nerozmýšľam, siaham po prvých, ktoré sa mi páčia a pokračujem v ich nanášaní. Tak isto nemám presnú predstavu, idem intuitívne. Plochy sa plnia a dielo sa zdá byť hotové. Ale ešete nie je. Musí uschnúť.

 

Teraz hlavnú úohu preberá hodváb. Tiež pracuje a niekedy Vás veľmi milo prekvapí, čo vlastne dokáže. Hodváb ako schne, dotiahne ešte dielo do  “dokonalosti”.

A ja sa teším z tejto vzájomnej “spolupráce”.

Publikované

Inšpirované tvorbou mojej babky

Je to už dávno…

Moja babka bola veľmi tvorivá a zručná, veľa vyšívala, šila, piekla úžasné koláče.

Ako dieťa som u nej trávila veľa času, rada som sa hrabala v jej farebných bavlnkách  a ticho sledovala keď vyšívala. To milovala. Vyšívala do vysokého veku, aj oči sa jej pokazili a ja som jej ihlu občas pomohla aspoň navliecť. Potom jej oči zoperovali a vyšívala ďalej… a toto čo Vám tu dnes ukážem mám od nej. Veľký poklad. Aspoň pre mňa má obrovskú hodnotu.

Je to bábika, obyčajná z hračkárstva, taká aké boli vtedy dostupné. A babka mi ju obliekla do ” neobyčajných” šiat. Do kroja. Do kroja, ktorý sama ručne a na šľapacom stroji ušila a sama vyšila. Taký kroj, ktorý bol ušitý podľa tradícii, zachovávajúc typický ornament pre miesto, v ktorom moja babka žila. Mestečko, malá dedinka pri Púchove.

Dnes má moja Bábika  viac ako 35 rokov, a prežila bez ujmy moje detstvo. Ako malá som ju síce trocha ostrihala, nepáčil sa mi jej účes:-), oči má tiež trocha škuľavé a v ušiach náušnice zo špendlíkov. Prežila len vďaka mojim rodičom, ktorí mi ju starostlivo uchovali. A ja som ju pred pár rokmi zobrala pod svoju strechu.

Bábiku mám doma a vždy keď prejdem okolo, vybavia sa mi spomienky na chvíle s babkou. Pred včerom keď som sa zadívala na tú jej čiernu zásterku, na vyšívané kvietky, ani neviem ako a už som aj kreslila. Inšpirovala som sa tvorbou mojej babky. Jej motív trocha prispôsobený a upravený na mojej hodvábnej obliečke.

 

Túto obliečku si nechám v obývačke. Len škoda, že sa ňou už babke nemôžem pochváliť. Ktovie čo by na ňu povedala…