Publikované

Hodváb tiež pracuje.

Keď napnem hodváb na rám, občas ani presne neviem, čo idem maľovať. Pozerám na ten biely kus vzácneho materiálu a premýšľam, ako ho nezničiť.

V hlave sa mi niečo javí, ale presný obraz ešte nevidím… Zoberiem kontúru a idem. Prvé obrysy, ďaľšie čiary a pomaly sa zapĺňa voľný priestor. A zrazu to ide samo, akoby som presne vedela, aj keď neviem… A mám hotovo. Teda iba obrysy. Teraz pôjdu na rad farby. Čakám, kým kontúra uschne a hľadám vhodné kombinácie farieb. Príliš nerozmýšľam, siaham po prvých, ktoré sa mi páčia a pokračujem v ich nanášaní. Tak isto nemám presnú predstavu, idem intuitívne. Plochy sa plnia a dielo sa zdá byť hotové. Ale ešete nie je. Musí uschnúť.

 

Teraz hlavnú úohu preberá hodváb. Tiež pracuje a niekedy Vás veľmi milo prekvapí, čo vlastne dokáže. Hodváb ako schne, dotiahne ešte dielo do  “dokonalosti”.

A ja sa teším z tejto vzájomnej “spolupráce”.

Publikované

Inšpirované tvorbou mojej babky

Je to už dávno…

Moja babka bola veľmi tvorivá a zručná, veľa vyšívala, šila, piekla úžasné koláče.

Ako dieťa som u nej trávila veľa času, rada som sa hrabala v jej farebných bavlnkách  a ticho sledovala keď vyšívala. To milovala. Vyšívala do vysokého veku, aj oči sa jej pokazili a ja som jej ihlu občas pomohla aspoň navliecť. Potom jej oči zoperovali a vyšívala ďalej… a toto čo Vám tu dnes ukážem mám od nej. Veľký poklad. Aspoň pre mňa má obrovskú hodnotu.

Je to bábika, obyčajná z hračkárstva, taká aké boli vtedy dostupné. A babka mi ju obliekla do ” neobyčajných” šiat. Do kroja. Do kroja, ktorý sama ručne a na šľapacom stroji ušila a sama vyšila. Taký kroj, ktorý bol ušitý podľa tradícii, zachovávajúc typický ornament pre miesto, v ktorom moja babka žila. Mestečko, malá dedinka pri Púchove.

Dnes má moja Bábika  viac ako 35 rokov, a prežila bez ujmy moje detstvo. Ako malá som ju síce trocha ostrihala, nepáčil sa mi jej účes:-), oči má tiež trocha škuľavé a v ušiach náušnice zo špendlíkov. Prežila len vďaka mojim rodičom, ktorí mi ju starostlivo uchovali. A ja som ju pred pár rokmi zobrala pod svoju strechu.

Bábiku mám doma a vždy keď prejdem okolo, vybavia sa mi spomienky na chvíle s babkou. Pred včerom keď som sa zadívala na tú jej čiernu zásterku, na vyšívané kvietky, ani neviem ako a už som aj kreslila. Inšpirovala som sa tvorbou mojej babky. Jej motív trocha prispôsobený a upravený na mojej hodvábnej obliečke.

 

Túto obliečku si nechám v obývačke. Len škoda, že sa ňou už babke nemôžem pochváliť. Ktovie čo by na ňu povedala…

 

 

Publikované

Niekedy je MENEJ VIAC

Niekedy je MENEJ VIAC

Došli mi nápady. Minuli sa. Obvykle to riešim tak, že netvorím, zmením prostredie, myšlienky sa utrasú… a oni (nápady) časom prídu. Chuť do tvorenia sa zas vráti…
Chuť do tvorenia sa vrátila, ale nápady stále nič.

A vtedy mi prebehlo mysľou, že veď niekedy je menej viac. Treba sa predsa zamerať aj na inú cieľovú skupinu:-), takú čo vyhľadáva jednoduchosť a minimalizmus. Začala som tvoriť. Šatky a šály bez motívu, len farby a pruhy, prúžky. Vznikla kolekcia prúžkových. Šatky s prúžkami veľkého rozmeru 90x90cm.

a šály tiež obrovitánske až 90x180cm.

Jednoduché, dokonca aj nevyžehlené ! Po uviazaní šatky, ktorej motív je časovo náročnejší, kresba a maľba zanikne. U týchto pruhovaných to nie je naškodu, ba naopak. Jednoduchosť vzoru podčiarkne a sústredí pozornosť na kvalitu a vlastnosti materiálu, ktoré hodváb má.

A môžem len potvrdiť, že naozaj v zime hreje a v lete chladí.:-)

 

Ľubka

Publikované

Niekedy motív vymyslia za vás…

Tento krát to boli malé škôlkárske deti.

Oslovila ma nedávno zákazníčka s požiadavkou pre mňa dosť nezvyčajnou. Ona a rodičia jednej škôlky plánovali darček pre pani učiteľky. Rozhodli sa darovať šatky z mojej dielne, ale motív si vymysleli vlastný.

Želali si na šatku umiestniť kresbičky detí celej triedy. No poviem Vám, že ma aj poty trocha obliali, keď som si predstavila, kde to všetko vopchám. Detí je 25 a šatka rozmer sotva meter štvorcový. A či sa vôbec bude dať prekresliť to čo dieťa vymyslí . Ale výzva je výzva a rada pomôžem ak je to v mojich silách.

No nakoniec sme to spolu nejako doriešili a výsledok posúďte sami:-)

b-r373550_34341_20160719_54695

Ľubka